VRÁTNICE V PANELOVÝCH DOMOCH
Násilie, vlastná bezpečnosť, ochrana majetku, možnosti polície, krádeže, drogy, prostitúcia. Tieto slová niečo spája, spája ich naša nemohúcnosť čeliť problémom so vztýčenou hlavou a pocitom, že ich dokážeme riešiť. So strachom sledujeme rozmáhajúcu sa trestnú činnosť, odvahu a bezočivosť páchateľov a vlastnú bezmocnosť pri dovolávaní sa spravodlivosti, práva a poriadku. Je veľmi nebezpečné ak zločin začne získavať v štáte prevahu a niet nikoho, kto by zabezpečil obyčajnému človeku adekvátnu ochranu svojho života a majetku. Samozrejme existujú orgány štátu ako je polícia, existujú zákony, ktoré by sme mali dodržiavať, ale ozbrojeného násilníka, či zlodeja vykrádajúceho váš byt nejaký zákon vôbec nezaujíma. Ak páchateľa prichytíte prechádzajúceho sa po vašej obývačke, môžete nanajvýš zavolať políciu, pokiaľ vám to zlodej dovolí.

A predsa existuje cesta smerujúca k pozitívnejšiemu obrazu nášho každodenného života. Nie, v žiadnom prípade, by ste nemali brať spravodlivosť do vlastných rúk. Spravodlivosť nie, ale možnosť využiť všetky dostupné a pritom zákonné spôsoby ako ochrániť sami seba, to by ste mali uchopiť pevne a už nikdy z rúk nepustiť.

"Vzdialená" vrátnica
Človek je jeden z najdôležitejších prvkov zvyšovania bezpečnosti. Ľudský faktor patrí aj medzi základné časti projektu Bezpečné bývanie, ktorého cieľom je organizačno-technické zabezpečenie ochrany panelových domov v hromadnej bytovej výstavbe. V projekte Bezpečné bývanie sa kladie veľký dôraz na výber a inštaláciu technických prvkov, ktorých optimálna kombinácia umožňuje vytvorenie "vzdialenej" vrátnice. Náklady na vytvorenie "vzdialenej" vrátnice sú veľmi nízke a prakticky predstavujú len náklady na nákup a inštaláciu jednotlivých technických zariadení. Čo to vlastne "vzdialená" vrátnica je? S využitím domového komunikačného systému DDZ, prístupového systému DEK (systém dotykových elektrických kľúčov) v spojení so zábranovými zariadeniami ako sú elektromagnetické zámky EMZ je možné kontrolovať vstup oprávnených osôb z niektorého z bytov napríklad aj na 12 poschodí. Nájomníci bytov a iné oprávnené osoby vlastnia dotykové elektronické kľúče, ktoré slúžia na ich identifikáciu. Čítacia jednotka umiestnená pri vchodových dverách je prepojená s PC umiestnenom v danom byte zodpovednej osoby, ktorá sa stará o prevádzku a funkčnosť celého systému. Takáto osoba musí byť dôveryhodná, spoľahlivá často krát je členom domovej samosprávy. K základným technickým prvkom je možné dopĺňať ďalšie, napríklad zvukovú signalizáciu - alarm pri nezatvorení vchodových dverí do určitého systémom kontrolovaného času, monitorovanie vstupných priestorov prostredníctvom priemyselných kamier a rozvodov káblovej televízie, kontrola a ovládanie výťahov, osvetlenia pomocou dotykových elektronických kľúčov. A to všetko má pod kontrolou človek sediaci doma v pohodlí a predsa sediaci aj na vrátnici.

"Živá" vrátnica
Je tu však i druhá možnosť a to kombinácia "vzdialenej" a "živej" vrátnice. Už v minulom roku sa v Petržalke začalo s projektom budovania vrátnic v panelových domoch. S projektom sa i napriek finančným problémom pokračuje a počet živých vrátnic stúpa. Základný rozdiel medzi "živou" a "vzdialenou" vrátnicou je, že pri zriadení "živej" vrátnice je nevyhnutné vo vstupných priestoroch paneláku vybudovanie samostatnej miestnosti pre osobu vykonávajúcu dozor - vrátnika. S tým sú spojené finančné náklady na stavebné a elektroinštalačné práce, prípadne vodoinštalačné práce pri vybudovaní sociálneho zariadenia. To by však nebolo také hrozné.

K problémom dochádza až pri zaplatení dozorujúcej osoby. Výška, ktorou musia nájomníci prispievať na prevádzku vrátnice závisí od počtu vrátnikov a logicky teda aj od prevádzkovej doby vrátnice. Takýto druh vrátnice je preto výhodnejší pre panelové domy z vyšším počtom bytov. I keď by bolo možné financovať prevádzku vrátnice z fondu opráv, tieto peniaze sa prevažne využívajú na údržbu, drobné opravy, prevádzku výťahov, zatepľovanie atď. Zostáva to na nájomníkoch a tu sa vynára nemalo ďalších problémov. V jednom dome môžu byť byty v osobnom vlastníctve, nájomné byty a neplatiči. Majitelia rozhodujú sami za seba a platia sami za seba, za nájomcov obecných bytov platí bytový podnik, ktorý výšku poplatku vypočíta percentuálne zo všetkých nájomcov. Vrátnica je v tom prípade platená zo spoločných peňazí pre všetkých, aj pre neplatičov. A to sa nie každému pozdáva. Projekt tak v mnohých prípadoch stroskotal na nesúhlase niektorých z obyvateľov domu. Pri zriadení prvej "živej vrátnice, vtedy pokladanej za experiment, sa využívala na dozor bezpečnostná služba. Keď si však zrátame, že poplatok za jednu osobu z SBS na hodinu je cca 80 Sk, za mesiac by prevádzka 24 hodinovej vrátnice stála dom asi 58.000,- Sk, čo je príliš vysoká cena. Na počiatku zriaďovania "živých" vrátnic sa trochu pozabudlo aj na to, že človek sediaci dole na vrátnici potrebuje k hodnotnému výkonu svojej práce aj vhodné technické zariadenia. V súčasnosti sa táto chyba odstraňuje a preto môžeme hovoriť o kombinácii dvoch druhov vrátnic.

Zníženie finančnej náročnosti
Aby to všetko nevyznelo príliš negatívne, vrátnice sú jedným z ďalších spôsobov ako znížiť nezamestnanosť. Je to príležitosť napríklad pre občanom s ľahkým telesným postihnutím získať prácu. Panelák môže čiastočne pokryť náklady na prevádzku z príspevku NÚP, pokiaľ zamestná niekoho evidovaného na úrade práce. Finančné prostriedky sa dajú získať aj umiestňovaním reklamných pútačov v priestoroch vrátnice, veľkoplošné reklamy tiež nie sú zriedkavým zjavom na panelákoch. Uzatvorením vchodu, kontrolou a dozeraním na poriadok a čistotu dom dostane kultivovaný vzhľad, čo vplýva morálne a esteticky na svoje okolie. Vyrieši sa aj večný problém s rozbitými poštovými schránkami a znížia sa náklady na opravy a údržbu domu. No hlavne sa zvýši bezpečnosť všetkých jeho obyvateľov. Deti, ženy či starší občania nebudú mať strach z prepadnutia vo výťahu, neprekvapí ich bezdomovec potulujúci sa v neosvetlených chodbách, feťák sediaci niekde v tmavom kúte.

Porušenie zákona?
Kdesi v pozadí sa vám určite vynorila otázka či zriadením vrátnice a použitím identifikačných a kamerových systémov nedochádza k porušeniu zákona. Touto problematikou, monitorovaním objektov a doterajšími praktickými skúsenosťami sa budeme zaoberať (okrem iného) v budúcom čísle Alarm magazínu.

Poďme spolu
Dlhoročné skúsenosti v oblasti vstupných komunikačných a zábranových systémov nám ukázali, že technika bude vždy závislá od človeka. A čím viac dobrých ľudí sa spojí, tým bude väčšia šanca na uzdravenie našej spoločnosti dusiacej sa vo vlastnej chorobnej ľahostajnosti a nezáujme. Ani do projektu Bezpečné bývanie sme sa nepustili sami, spolupracovali sme so Slovenskou poštou, Políciou SR a občianskym združením Pomoc obetiam násilia (PON), ktoré nám výrazne pomohlo pri odhalení podstaty celej našej práce. Pochopili sme, čo človek potrebuje, aby sa cítil bezpečne, čoho sa človek najviac obáva, z čoho má radosť. Nikto sa nechce stať obeťou trestného činu a už vôbec nie pred vlastným prahom. Ľudia musia sami prispieť svojim správaním a dodržiavaním určitých zásad k zníženiu kriminality v ich okolí a rizika, že niekto siahne na ich majetok a život. Zakončíme toto rozprávanie slovami PhDr. Jany Šípošovej, CSc., výkonnej riaditeľky PON: " Nie sme vševediaci ani všemocní, ale aj skúsenosť nás učí, že vo chvíľach beznádeje mnohokrát netreba veľa a človek zrazu uvidí smer, ktorý by ho mohol vyviesť zo slepej uličky. "