KRADNÚ PRED KAMEROU

Prekvapení policajti
Predstavte si takú dnes už obyčajnú situáciu. Pri vchode do paneláka stoja dvaja muži s taškou, otvárajú si a vojdú dnu. Človek by si ich ani nevšimol, keby sa tak nenápadne neobzerali okolo seba. To však ešte nie je dostatočný dôvod na podozrenie, treba počkať. Po chvíli sa objavia znova, prejdú k ďalšiemu vchodu a znova sa opatrne rozhliadnu. Tu sa im už akosi nedarí odomknúť, jeden z nich sa opäť kradmo poobzerá a vyberie nástroj. Na monitore ten nástroj dobre vidieť, neviditeľný „strážca“ vykrúti číslo 158. policajti sú na mieste do desiatich minút a dožadujú sa opisu podozrivých. Dostanú odpoveď: ja vám ich radšej ukážem. Skôr ako muži zákona stihnúť vyhodnotiť túto odpoveď ako za vhodnú pre psychiatra, vidia dvoch podozrivých zreteľne na obrazovke. Ako keby do nich udrel blesk, potrebovali by sa spamätať, ale našťastie, radšej konajú. A tak ešte prichytia dvoch vtáčikov v pivničných priestoroch druhého vchodu, keď predtým v tom prvom stihli na najvyššom podchodí „odľahčiť“ jeden byt o peniaze a cennosti. Páchateľov dostali ako na tanieri – stačilo cvaknúť náramkami. Ak si myslíte, že je to epizóda z lacného akčného filmu tretej kategórie, mýlite sa.

Bezpečné bývanie
Básnik dávno napísal: „...domov sú ruky, na ktorých smieš plakať...“ . Ale podľa mňa domov je najmä teplo, pohoda a bezpečie... Prah bytu má byť tým magickým bodom, ktorý môžu ostatní prekročiť výlučne so súhlasom jeho obyvateľov a na ich potešenie. Preto je väčšina ľudí taká citlivá na svoje intímne prostredie. Je známe, že okradnuté obete horšie ako materiálnu škodu znášajú pocit, že ktosi nepoznaný a nevolaný sa dotýkal, ohmatával veci, ktoré tvoria ich svet. Pre zlodeja sú to len veci, peniaze. Pre okradnutého znesvätenie, istoty v troskách. Verejnosť približne vie, ako vyzerajú štatistiky – za posledných osem rokov počet bytových krádeží vzrástol švornásobne, ich objasnenosť je iba 30-percentná. Niekto len kývne rukou, iný žije v ustavičnom strachu a tretí optimisticky verí, že jemu sa to nestane. Väčšina ľudí sa zaujíma o lepšie zabezpečenie svojho majetku, až keď sa čosi stane u susedov. A tí najväčší flegmatici, až keď nájdu po návrate z práce dvere svojho bytu otvorené. Tvrdé poučenie. Projekt Bezpečné bývanie, ktorého spoluautorom je Peter Grečko, sa od vlani experimentálne realizuje v jednej bytovke v širšom centre Bratislavy. Cieľom je prevencia, bezpečné bývanie. Nie je to ani priveľmi zložité, ani veľmi drahé. Tvorcovia projektu mysleli na radového obyvateľa v hromadnej bytovej výstavbe. Vo vilových štvrtiach majitelia zväčša majú aj drahé zabezpečovacia zariadenia, ale obyvatelia sídliska sú obyčajne nechránení. Základným východiskom projektu Bezpečné bývanie je jeho technická dostupnosť a nízke ceny.

Činžiakový kanál
Ako pri ochrane zdravia aj pri ochrane majetku je prevencia najlacnejším riešením. Projekt Bezpečné bývanie ponúka tri stupne. Prvým je Domové dorozumievacie zariadenie (DDZ) – to je už všeobecne známy a aj často používaný elektrický vrátnik s domácim telefónom a elektrickou zámkou na kladický kľúč. Je to lepšia ochrana ako voľne otvorená brána, ktorá umožňuje prístup k bytom. Slabým miestom je však vložka v zámke. Dá sa ľahko znehodnotiť, kľúč si môže dať ktokoľvek, aj nepovolaný, okopírovať a po výmene vložky potrebujú nový kľúč všetci obyvatelia vchodu.

Niekedy ich môže byť aj dvesto.
Vyšší stupeň ochrany preto predstavujú Dotykové elektronické kľúče (DEK). Je to špeciálny dotykový kľúč, ktorý zabráni vstúpiť každej nepovolanej osobe, nedá sa kopírovať a nadá sa znehodnotiť. Možno ho však stratiť. V takom prípade treba stratu nahlásiť, škrtne sa jedno príslušné číslo v identifikačnej sieti a nový kľúč dostane iba jeden človek, ostatných sa to netýka. Výhodou je, že dotykový kľúč rieši zraniteľnosť vložky v zámke, pretože sa jednoducho malou plôškou iba prikladá na elektronické zariadenie. Každý DEK má svoje identifikačné číslo, dokonca možno stanoviť nielen to, kto otváral vchodové dvere, ale aj v akom poradí. To je vymoženosť najmä v situáciách, keď sa čosi stane a treba svedkov.

Najvyšší stupeň predstavuje Domové monitorovacie zariadenie (DMZ). Jeho súčasťou je kamera namontovaná tak, aby bola chránená pred poškodením. Sníma vchod do domu a v spolupráci s prevádzkovateľom káblovej televízie každý obyvateľ domu môže sledovať tento obľúbený „činžiakový“ kanál vo vlastnej obývačke. Zlé jazyky tvrdia, že niekedy je zábavnejší ako tých ostatných štyridsať. Tretí stupeň bezpečného bývania je cenovo náročnejší, ale keďže náklady sa rozpočítavajú na počet bytov vo vchode, tentoraz sú na tom najlepšie mnohopodlažné budovy. V takom desať- až dvanásťposchodovom dome to nevyjde na byt viac ako 500 Sk, v nižších činžiakoch, prirodzene, viac. (O podrobnostiach sa možno informovať na adrese občianskeho združenia pomoc obetiam násilia v Bratislave, Lazaretská 4, tel./fax 53 92 18 56, ktoré vo svojej dobrovoľníckej činnosti v rámci pomoci obetiam trestných činov spolupracuje aj na projekte Bezpečné bývanie).

Písané do snehu
Prevencia bezpečnosti bývania má aj svoje humorné stránky, ako už spomínaný domový televízny kanál, i svoje vedľajšie produkty – ako napr. hlasovacie zariadenie. Predstavte si, že sa nájomníci, dnes už väčšinou vlastníci bytov, potrebujú o niečom spoločne dohodnúť, no dnes už málokto chodí na schôdze v stanovenom čase. Na tlačidlový panel so zvončekmi možno namontovať hlasovacie zariadenie – dva gombíky: ÁNO – NIE. Otázku dostanete na letáčiku do schránky a hladujete pri vstupe do brány stlačením gombíka. Nie je to nič nereálne, obyvatelia domu so skúšobným projektom bezpečného bývania to už robia. Dokonca pripravujú výročnú domovú schôdzu, na ktorej funkcionári samosprávy budú pred kamerou, nájomníci v domácich úboroch s nohami vyloženými na stole pri pohári pivka pred obrazovkou a diskutovať i hlasovať budú prostredníctvom jednoduchého komunikačného systému. To nie je hudba budúcnosti, to je už prítomnosť.

Zaujímavým prípadom ochrany domu bola aj epizóda s kradnutými pneumatikami z auta na priľahlom parkovisku. „Strážca“ v operačnom stredisku je neviditeľný vďaka zrkadlovým sklám na stenách po celom obvode budovy. On však von vidí. Občas je to zábavné, najmä keď sa pred „zrkadlom“ zastavia a upravujú peknú ženy, ktoré si myslia, že ich nikto nevidí. Raz takto zazrel pozorovateľ dvoch zlodejov pneumatík. Volal 158 a zároveň vybehol na zasneženú ulicu, aby videl, kam s pneumatikami odídu . Vybehol bez kabáta a prirodzene bez bloku a ceruzky. Aby nezabudol číslo auta, do ktorého kradnuté pneumatiky uložili a vzápätí vyštartovali, narýchlo ho napísali do topiaceho sa snehu. Policajti boli našťastie rýchli, sneh sa nestačil roztopiť, a páchateľov opäť dostali. Zdá sa, že nastal čas, aby sme my obyvatelia boli už konečne úspešnejší ako zlodeji.